Lávka cez Berounku

Lávka nie je spojnica infraštruktúry. Je to prepojenie, ktoré aktivuje, prekrvuje dve miesta. Nastavenie regeneračného procesu dvoch brehov pomocou architektúry s potenciálom. Návrh si berie za úlohu čo v najkomfortnejšej podobe a najjednoznačnejším tvaroslovím prepojiť dve lokality. V tejto časti územia volím ako najideálnejšie riešenie jednoduché, líniové vedenie lávky, ktorá sa svojou formou snaží zapadnúť do existujúceho kontextu a pôsobiť prirodzene. Lávka je konštruovaná ako najkratšia priama cesta vychádzajúca z dynamiky pohybu chodcov a cyklistov. Vďaka plynulému prechodu na oboch koncoch lávky je umožnený bezbariérový a čitateľný prechod.