ŽIŽKOVSKÁ BARCELONA

Keď kráčam ulicami Žižkova, často premýšľam. Vnímam špecifickú zmes okolia. Luxusné aj obchodné domky, uličná čiara akási podivná Barcelona. Chcem oddychovať. Sedím na parapate U Památniku. Zaniklé žižkovské lázne sa chúlia k viaduktu. Aké by to bolo skvelé, priamo vedľa ulice sa kúpať. Navrhnem nové lázne. Sochu zasadenú do Vítkovskeho svahu zliezajúcom k Husitskej. Nádvorie skľudním sadovou stenou, odrazím zvuk áut. Vytvorím malý námestný sad plný stromov a zelene. Malý kaviarenský bar, rovno z neho do šatní a do samotných lázní. Vyššie veľká oddychová miestnosť s oknami na pohľady do stromov. Na úrovni highline utvorím terasu a o poschodie vyššie sa budú ľudia kúpať medzi žižkovskými strechami. Miesto kde si vydýchnem a na chvíľu zabudnem. Mladistvo, ako v Barcelone.