LABYRINT VODY

Sedlové strechy ako korytá riek, kam zachytená voda, následne využitá na zavlažovanie blízkeho parku, prechádza stenami trubiek do podzemnej bane či jaskyne, kde sa tvoria odzrkadľujúce kryštály nášho vnútra, je ideou labyrintu. Tým, že je človek zložený z 80 percent vody, chcel Masaru Emoto výskumom ľuďom priniesť uvedomenie, ako nesmierne dôležité sú slová, ktoré na seba celé dni necháme pôsobiť. Či si ich hovoríme navzájom, alebo nám ich hovorí niekto iný, stačí dokonca, keď na nich len myslíme. V galérii vďaka pôsobeniu slov príjemných a nepríjemných na vodu a zároveň na návštevníkov labyrintu by tak ľudia v reálnom čase na vlastné oči videli, ako na nich pôsobia slová či iné podnety z okolia.