Pôvodné zadanie stavby vychádzalo zo situácie nedostatočného priestoru, v časoch prípravy projektu v podobe nevyhovujúcej kaplnky, a tiež z predpokladu, že v Trenčíne pribudne práve v oblasti sídliska Juh 25–30.000 obyvateľov . Momentálne sa samotný dom smútku nachádza v situácii, kedy je jeho stav nevyhovujúci, a to v mnohých ohľadoch. Tento stav vychádza primárne z prirodzeného opotrebovania stavby, a nakoľko má mesto aj hlavný prevádzkovateľ za to, že táto stavba ostane na ďalšie desaťročia prioritnou v službách pochovávania, považujeme za nevyhnutné začať celkovú rekonštrukciu, vrátane jej príprav čo najskôr. Vypracovaný stavebno-historický prieskum bol teda od začiatku realizovaný so zámerom prípravy na budúcu rekonštrukciu. Celkovým cieľom je prirodzene zachovať maximum tých prvkov, ktoré sú kľúčovými pre celkový charakter a architektonický zámer stavby, ktorú považujeme za unikátne dielo nie len v kontexte tvorby hlavného autora, Jána H. Blichu, ale rovnako tiež v kontexte architektonických diel z obdobia povojnového v meste Trenčín. Tieto sme takisto preskúmali za účelom pasportizácie modernej architektúry mesta Trenčín. Dom smútku teda považujeme za výnimočnú stavbu z hľadiska jej komplexnosti a celistvosti, množstva dochovaných pôvodných prvkov, ale aj výnimočnému množstvu výtvarných diel, ktoré vznikali špeciálne pre túto realizáciu. Je dôležité ju zachovať ako unikátny odkaz architektonickej tvorby z obdobia neskorej povojnovej moderny jedného z krajských miest, ale takisto ako dôkaz výnimočnej architektonickej kreativity jednotlivca v kontexte celkovej tvorby povojnového obdobia bývalého Československa.