Ing. arch. Michal Hybský

Ing. arch. Michal Hybský

15118 Ústav nauky o budovách

Segment súťažných prehliadok, kam patrí napríklad Mies van der Rohe Award alebo Česká cena za architekturu, sa v nedávnej dobe začal dostávať do hľadáčika výskumníkov na poli architektúry, pričom dôvodom je badateľný rast tohto segmentu. Rozširovanie fenoménu oceňovania architektúry nedávno zaznamenala skupina akademikov v publikácii The Rise of Awards in Architecture, pričom poukazujú na jeho rastúci vplyv. Práve do tohto segmentu umiestňujeme predmetný výskum evaluácie, čiže hodnotenia architektonických súťažných prehliadok ich porotami. Zameranie práce konkrétne na evaluáciu architektúry porotou zdôvodňujeme tým, že sa jedná o určujúci proces vnútri prehliadky. Rozhodnutie poroty prikladá význam vybraným stavbám, zviditeľňuje ich, a ovplyvňuje tak vývoj architektúry do budúcna. V rámci evaluácie si porota určuje a používa kritériá hodnotenia – tie považujeme za kľúčový prvok popísaného procesu, ktorý je potrebné preskúmať. Vzniká však otázka, ako metodicky preskúmať tento prvok. Na základe dostupných výskumov vieme vybrať ako vhodného adepta kvalitatívnu analýzu textu. Kvalitatívna analýza textu nepatrí medzi najrozšírenejšie výskumné metódy v architektúre, no spomínané projekty ukazujú na užitočnosť tejto skupiny postupov aj pre architektonický výskum. Príspevok sme zamerali na dve iniciačné súčasti tohto typu výskumu: 1. Dostupnosť a získavanie primárnych dát, tzv. údajov, v českých a slovenských podmienkach. V našom prípade sa jedná o verdikty a zápisy zo zasadaní porôt zvolenej skupiny súťažných prehliadok. 2. Prehľad metód kvalitatívnej analýzy textu a možná aplikácia týchto metód na predmetný výskum.

Detail

Ing. arch. Michal Hybský

15118 Ústav nauky o budovách

Architecture and architectural research are characterized by the need to relate to reality based on philosophical paradigms or worldviews. While positivism, as a method of learning about reality "par excellence", is often referred to as the classic paradigm of natural sciences, the situation is different in social sciences and architecture. Wide professional scope of architecture puts a significant part of the field on a par with the sciences of society, which are characterized by a perspectivist paradigm and considering the subject and their interpretation of reality. One of the interpretive schools is Gadamer’s hermeneutics, named after philosopher H.G. Gadamer. His method deals with the meaning of action, but the essential point is, it is taking into consideration the perspective of the interpreter. The best-known expression of the method is so-called hermeneutic circle capturing the interaction between the action itself and the interpreter, who adds a certain meaning into the action. He is guided/influenced by the action. If we use this scheme and replace the action with a public event aimed at a community of architects, we can interpret the resulting consequences within the hermeneutic cycle. Examples include architectural awards and prizes (Mies van der Rohe Award, European Prize for Urban Public Space). Due to media coverage, the award-winning works and their prestige become part of the intellectual knowledge of architects, who subsequently reinterpret selected features into their own works. In the above-mentioned way, we can observe how the award-winning works of architecture become part of the professional discourse and, through the community of architects discussing the results of the award, influence the future development of architecture.

Detail

Ing. arch. Michal Hybský

15118 Ústav nauky o budovách

Mestské oblasti majú na celosvetovej spotrebe energie podiel 60 – 80 % a približne rovnakou mierou aj na produkcii emisií CO2. Napriek svojmu doterajšiemu negatívnemu dopadu na klimatickú zmenu sa mestá stávajú zároveň perspektívnym nástrojom na efektívne dosiahnutie klimatických cieľov. Významným nástrojom pre dosiahnutie vytýčených cieľov je práca s existujúcim stavebným fondom a jeho architektúrou. V našich podmienkach predstavujú zásadnú časť tohto fondu sídliská druhej polovice 20. storočia. Uvažovanie o panelových sídliskách ako udržateľných štvrtiach vhodných pre život i do budúcna je náročnou, no významnou súčasťou tejto úlohy.

Detail