Jedna z prvých otázok, nad ktorou som sa zamýšľala, bola pre koho je návrh vlastne určený? Prišla som k záveru, že smrť človeka je v podstate významnejšou udalosťou pre pozostalých a blízkych ako pre samotného zosnulého. Oni smútia, oni trpia a oni sa s ňou musia vysporiadať. Práve preto sa môj návrh zameriava v prvom rade na živých, pozostalých. Snažila som sa vytvoriť miesto, kde sa môžu so svojim blízkym nie len rozlúčiť, ale ktoré je zároveň istým útočiskom, miestom, kde môžu spomínať a miestom, ktoré im pomôže sa so stratou vyrovnať.
