Bratislava – transformácia vnútromestskej štruktúry.

1  súčasný stav Riešené územie sa nachádza v centrálnej atraktívnej časti Bratislavy. Jedná sa o komunikačný uzol známy ako Trnavské mýto. Navrhnutá zástavba sa nachádza južne od Trnavského mýta, ide o zónu bývalej Bratislavskej cvernovky. Táto lokalita má potenciál rozvoja vo sfére obchodu, služieb, administratívy a v neposlednom rade bývania. Zvýšenie kvality bytového fondu a aj samotného štandardu bývania bude pre túto lokalitu prínosom. Územie je mierne pokryté náletovou vegetáciou. Inak je majoritne zastavané, avšak priestorová kvalita existujúcej zástavby a hmotovo-priestorové hodnoty sú minimálne. Terén je rovinatý, bez podstatnejších výškových rozdielov a zmien. Zóna plní svoje poslanie len z hľadiska komunikácie, hlavne vo večerných hodinách je však prázdna a potenciálne nebezpečná. Ulice a námestia nie sú dostatočne presne definovanými ohraničenými priestormi. Niektoré existujúce objekty sú v zlom technickom stave, dokonca chátrajú celé areály. Tým sa ďalej poškodzujú priestorové kvality oblasti. Tieto uzavreté zóny vytvárajú komunikačné bariéry v prostredí. Zaberajú plochu pre bývanie a vybavenosť, ktorá chýba. Rozptylové plochy sú len hluchými priestranstvami. Chýbajú orientačné prvky.  Nie je definovaná výraznejšia, hlavne vertikálna gradácia, ktorá by územie komunikačného uzla takého významu hierarchizovala a tým kategorizovala a „upratala“. Celkovo je teda priestor zle urbanizovaný , artikulovaný a vynímajúc dopravnú funkciu ,je jeho potenciál veľmi zle využitý. V oblasti je nedostatok kultivovanej vegetácie, ktorá by mohla odľahčiť tak zaťažované územie a previazať funkciu oddychu a filtrácie pre jeho jednotlivé časti.   2 návrh         Návrh riešenia vychádza a rešpektuje schválenú ÚPD mesta Bratislava, rozvíja jeho základnú koncepciu, dotvára celkový charakter územia , vytvára plynulé previazanie medzi dotvorenými plochami a štruktúrami.         Celková urbanisticko-architektonická koncepcia rešpektuje základné priestorové členenie, dopravné a komunikačné osi, naväzuje na jestvujúcu a pripravovanú zástavbu.         Základná funkcia bývania je doplnená objektami OV a polyfunkčnými objektami. Ich situovanie rešpektuje hlavné dopravné a pešie trasy s celomestkým výynamom, na ktoré naväzuje vlastná bloková štruktúra bývania s hlavnou pozdĺžnou kompozičnou osou, ústiacou do miestneho centrálneho priestoru s objektami OV.                Občiansku vybavenosť ,situovaná v rámci základnej kompozičnej osi, tvorí kompaktný pás súvislej nízkopodlažnej zástavby ktorý zabieha do prízemia bytových objektov/1.NP/. Obytná sústava svojou kompaktnou zástavbou vymedzuje komunikačné koridory, vytvára blokovú zástavbu, priestory navzájom prepojené a priechodné, čím sa dosahuje včlenenie štruktúry do parkovej vegetácie a ich vzájomnej previazanosti. Výsledkom je prostredie intenzívnych spoločenských kontaktov, ktoré je pre uživatela bezpečné a pohodlné. Zástavba je výškovo členená od 4 do 8 NP, pri rešpektovaní potrieb odstupov a preslnenia. Výškovo graduje v priestore troch bodových polyfunkčných budov. Svojou výškou 9,11 a 13 NP. naväzujú na rozostavaný polyfunkčný komplex-dominantu urbanizovaného priestoru a dopravného uzla-Trnavského mýta.   3 záver Návrh riešenia prináša do zóny nové funkcie a hmoty. Organizuje a hierarchizuje zástavbu a plynulo sa napája na existujúce okolie. Dôslednejšou urbanizáciou zóny, udržaním života v navrhovanom centrálnom priestore aj počas neskorých večerných hodín, správnou voľbou funkcií tak prispeje k potrebnej humanizácii prostredia. Zvýši sa jeho bezpečnosť a atraktivita. Všetko samozrejme s ohľadom na existujúcu zástavbu a akceptovaní potrieb kvalitného životného prostredia Predložený návrh je minimálne jeden z možných a myslím si správnych postupov dotvorenia a skvalitnenia miestnej urbanisticko-architektonickej štruktúry.