Príspevok prináša náčrt vývoja vonkajších povrchových úprav stien vidieckej a malomestskej individuálnej bytovej výstavby v najvýchodnejšom regióne Slovenska, na Zemplíne. Ako samotné domy, aj ich fasády prekonali v priebehu 20. storočia dynamický vývoj od starobylých hlinených mazaníc cez rozšírenie vápenných omietok so slohovo odvodeným plastickým priečelím, cez modernistické abstraktné štruktúry, „postmoderný“ rozmach dekoratívnosti, striedmu nečlenenú jednoliatosť podobnú počiatočnému stavu, až po prvé pokusy o „návrat k prírode“. Informačnou bázou príspevku sú predovšetkým samotné omietky. V dobe svojho vzniku neboli bádateľsky reflektované a autorovi sa už nepodarilo zachytiť ani žiadneho majstra omietkára či fasádnika aktívneho koncom 60. rokov, kedy ich vývoj kulminoval. Dnes tieto pozoruhodné povrchové úpravy vidieckych obydlí celého predošlého storočia hromadne zanikajú pod bezohľadnou vlnou zatepľovania a s nimi i doklad o remeselnej zručnosti, fantázii a estetickom vkuse generácií našich bezprostredných predkov.